Domov » Vznik a jeho zakladatelia

Vznik a jeho zakladatelia

DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ ZBOR LEDNICKÉ ROVNE – VZNIK A JEHO ZAKLADATELIA

Dobrovoľný hasičský zbor vznikol v našej obci z iniciatívy tunajšieho rímskokatolíckeho kňaza vdp. Michala Slaninku / v pôvodných prameňoch Mihály Szlanyinka / a miestneho učiteľa a organistu Jána Žitnaya. Predtým spolok podobného charakteru v obci neexistoval. Pri vypuknutí požiaru museli ľudia svojpomocne ochraňovať svoj majetok a najväčším nedostatkom pri takýchto prácach bolo nedostatočné technické vybavenie a najmä jednotné velenie. Ľudia často podľahli emóciám a jednoznačne tu chýbala duchaplnosť a organizačný tím, ktorý by koordinoval jednotlivé práce pri hasení požiarov.

Valné zakladajúce zhromaždenie sa konalo 23. marca 1888 v miestnosti rímskokatolíckej školy. Zúčastnili sa na ňom aj občania Prečín – Lehoty / dnes splynula s obcou Lednické Rovne /, obcí Hôrka a Medné. Prítomní boli aj predstavitelia miestneho panstva, ktorí sľúbili spolku poskytnúť peňažnú i technickú pomoc. Pán Alexander Medňanský ponúkol zboru svoju striekačku i desať zlatých. Občania obce sa zaviazali, že každé číslo domu zloží podporu 50 grajciarov na zakúpenie potrebného vybavenia hasičského zboru.

Bol vytvorený dočasný výbor, ktorý mal vypracovať spolkové stanovy a predložiť ich  uhorskému ministerstvu vnútra na schválenie.

Členmi dočasného výboru boli vdp. Michal Slaninka, pán Alexander Medňanský, pán Leopold Stankovič, pán Ján Žitnay, pán Jozef Demáček, pán Jozef Schiller, pán Jozef Vanko a pán Ján Koiš.

 

Pomoc novozaloženému hasičskému zboru poskytol aj barón Filip Skrbensky a jeho manželka, ktorá mu poskytla 160 zlatých na nákup potrebných prilbíc. Prvé uniformy si zabezpečili členovia zboru z vlastných prostriedkov. Spolok mal v prvých dňoch svojho vzniku 70 členov a jeho aktívnu jednotku tvorí 25 členov. Hasičský zbor si začal plniť svoje povinnosti hneď po založení a okrem toho sa venoval rôznym spoločenským a náboženským aktivitám, ktoré sa v obci organizovali. Napriek sporadickým problémom zbor fungoval veľmi dobre a prekážkou nebol ani nedostatok finančných prostriedkov v prvých rokoch jeho existencie. Našim hasičom sa tieto problémy podarilo prekonať, pretože ich vznešená myšlienka pomoci svojim spoluobčanom bola silnejšia a pomáhala im prekonávať počiatočné problémy.

 

PRVÉ KROKY PO ZALOŽENÍ. NAJSTARŠIA HISTÓRIA ZBORU V ČASOCH UHORSKÉHO KRÁĽOVSTVA

Hasičský zbor v našej obci sa v prvých rokoch svojej existencie prezentoval svojou aktívnou pomocou pri pohromách, najmä pri riadení červeného kohúta v obci a v jej širokom okolí. Z roku 1900 sa v pamätnej knihe brata Štefana Furendu nachádza zmienka o úmyselne založenom požiari v Horeniciach, počas ktorého zhorela stodola Ladislava Hrušku. Páchateľ bol zaistený, usvedčený a odsúdený na tri roky trestaneckej práce v Ilave.  V rokoch 1904 a 1905 náš hasičský zbor niekoľkokrát zasahoval pri požiaroch v meste Púchov.

V roku 1906 prevzalo vedenie zboru miestne panstvo. Predsedom zboru sa stal Eduard Schreiber, veliteľom zboru Michal Hausknotz a pokladníkom Arnošt Haas. Viedli ho až do roku 1908. Počas ich pôsobenia boli vypracované aj spolkové stanovy. Základné stanovy pre Dobrovoľný hasičský zbor obce Lednické Rovne v maďarskom jazyku / bol to úradný jazyk v uhorskej časti monarchie / boli predložené uhorskému ministerstvu vnútra v roku 1905. Ministerstvo ich potvrdilo 16. februára 1906.

Stanovy pozostávali zo šiestich častí a upravovali práva a povinnosti členov spolku, jeho majetkové pomery, organizačnú štruktúru, údaje o uniforme členov a pomer spolku k orgánom štátnej moci Uhorského kráľovstva.


Vo februári 1908 prevzali vedenie spolku Leopold Vanko / predseda /, Alexander Šiška / veliteľ / a Jozef Hanták / pokladník /. Pamätná kniha uvádza mnoho záznamov, v ktorých sa nachádzajú údaje o práci našich hasičov, ktorí hasili požiare v obci, na miestnom veľkostatku, ale aj v okolitých obciach a mestách / požiar v Horných Kočkovciach v roku 1911 /.

 

V roku Pána 1913 oslávil hasičský spolok 25. jubileum svojej existencie. Pri tejto príležitosti bola slávnostne posvätená zástava hasičského zboru dňa 24.augusta: Funkciu krstnej matky prijala manželka poslanca uhorského snemu pani Alexandria Sipeky. Na slávnosti sa zúčastnili predstavitelia uhorského snemu / poslanec Sándor Sipeky /, predstavitelia Trenčianskej župy / župan Július Salavský, podžupan Július Rudnay /, predstavitelia okresu, zástupcovia desiatich hasičských zborov a veľké množstvo veriacich z obce a jej okolia. Cirkevné obrady viedol správca miestnej rímskokatolíckej farnosti vdp. Gejza Horváth / v obci pôsobil v rokoch 1913 až 1918 /. Po skončení slávnosti, ktorá sa uskutočnila pri Kaplnke svätej Anny, sa organizovala letná zábava v lesíku  Sláviková.

5. septembra si hasičský zbor z vlastných prostriedkov zabezpečil obraz svätého Floriána. Aj nasledujúce roky miestni hasiči likvidovali mnoho požiarov, jednému obrovskému požiaru však zabrániť nemohli. V roku 1914 vypukol obrovský požiar, ktorý poznáme pod názvom prvá svetová vojna. Hasičský zbor obce Lednické Rovne bol aj v tomto období stále v pohotovosti, aby chránil životy a majetok občanov obce. Aj keď územie našej obce bolo mimo dosahu vojnových kanónov, plamene ohňa vyčíňali vo vojnových rokoch aj vo vojnovom zázemí. V pamätnej knihe nachádzame zmienky o požiaroch v Dolnej Breznici, v Horeniciach a počas hasičskej zábavy v roku 1917 došla správa o veľkom požiari v neďalekej obci Horovce. Naši hasiči sa opäť s nasadením vlastných životov vrhli do zápasov s červenými jazykmi ohňa a pomohli zachrániť susednú obec pred úplným zničením. Za túto veľkú obetavú prácu dostal náš zbor písomné poďakovanie od predstavenstva obce Horovce. Kým celý svet horel plameňom pomsty a nenávisti a nezmyselne sa prelievala krv nevinných, naši hasiči v mene humanity  a kresťanských ideálov pomáhali svojim blížnym. Až v novembri 1918 konečne prestalo dunenie kanónov a streľba pušiek a bol konečne podpísaný očakávaný mier.

 

V ROKOCH PRVEJ ČESKOSLOVENSKEJ REPUBLIKY

Po skončení prvej svetovej vojny a vzniku Československej republiky pokračoval vo svojej činnosti dobrovoľný hasičský zbor aj v nových politických a spoločenských podmienkach. 8. decembra 1918 bol potvrdený vo svojej funkcii predseda Leopold Vanko a vo funkcii veliteľa Alexander Šiška.  Na mimoriadnom valnom zhromaždení v roku 1922 sa rozhodlo o prepísaní stanov z maďarského jazyka do jazyka slovenského.

V tom istom roku sa stala naša obec sídlom Okresnej hasičskej jednoty. Vtedajší funkcionári zobrali na seba ťažkú a obetavú prácu a pomáhali bratským hasičským zborom v okrese Púchov v duchu prikázania : „ Bohu ku cti a k blížnemu k pomoci.“

Aj počas ďalších rokov bolo práce viac ako dosť. Požiare v Lednických Rovniach v roku 1925 a v Dolnej Breznici v roku 1927 boli ďalšími skúškami našej pohotovosti a prezentáciou tvrdej prípravy a výcviku. Dokladom sú písomné poďakovania predstavenstiev mnohých obcí z okresov Ilava a Púchov.  V roku 1927 sa členovia nášho dobrovoľného hasičského zboru zúčastnili na slávnostnom akte posvätenia zástavy hasičského zboru v Dubnici nad Váhom. Po skončení cirkevných obradov sa členovia nášho hasičského zboru zúčastnili cvičenia, slávnostného defilé a tanečnej zábavy po skončení oficiálnej časti osláv. V tom istom roku sa stal veliteľom zboru brat Karol Rosenbaum, ktorý túto funkciu vykonával do roku 1930. Rok 1928 sa niesol v znamení osláv 40. výročia existencie hasičského zboru.  V októbri 1928 sa stal pokladníkom zboru brat Cyril Valenta / neskorší veliteľ zboru /.

Nasledujúce roky boli poznačené hasičskými plesmi a spomienkovými slávnosťami pri príležitosti vzniku Československej republiky a narodenia prezidenta Masaryka. V roku 1930 sa stal veliteľom hasičského zboru Cyril Valenta. Naši hasiči pod vedením dr. Polláka absolvovali v záhrade brata Vincenta Hantáka kurz prvej pomoci.

Dôležitým rokom v histórii dobrovoľného hasičského zboru  bol rok 1931, keď po predchádzajúcich nedorozumeniach s členmi zboru z obcí Horenice, Hôrka a  Medné dochádza k osamostatneniu hasičského zboru v Lednických Rovniach. Napriek mnohým upozorneniam sa členovia z týchto obcí nezapájali do činnosti zboru a finančne prestali prispievať na jeho činnosť. Na júnovom valnom zhromaždení na podnet starostu obce došlo k osamostatneniu zboru v Lednických Rovniach od spomenutých okolitých obcí. Starosta obce sa niekoľkokrát pokúsil o dohodu  s uvedenými obcami, ale neúspešne. Na základe verejného hlasovania, v ktorom všetci prítomní vyjadrili súhlas s osamostatnením, boli vykonané adekvátne kroky na odlúčenie. Stalo sa tak 28.júna 1931  . V tomto roku vstúpilo do dobrovoľného hasičského zboru v Lednických Rovniach množstvo ďalších členov, opäť sa organizovali spoločenské akcie / výročie vzniku Československej republiky / a 13. decembra sa uskutočnila skúška motorovej striekačky, ktorú dodala česká továreň na motorové striekačky v Telči. Výsledok skúšky bol uspokojivý.

Rok 1930 bol aj rokom, keď sa začala písať divadelná tradícia dobrovoľných hasičov v Lednických Rovniach. V pamätnej knihe sa prvýkrát spomína divadelné predstavenie Mlynár a jeho dieťa, pri prevedení ktorého poskytol hasičským ochotníkom veľkú pomoc správca miestnej rímskokatolíckej farnosti vdp. dr. Jozef Kološ. V roku 1931 nasledovalo divadelné predstavenie pod názvom Svedomie od Terézie Vansovej.. Nasledovali ďalšie divadelné hry najmä z repertoáru slovenských dramatikov. Väčšina týchto divadelných hier mala mravoučný charakter so silným kresťanským a národným akcentom. Boli to ochotnícke výkony, ktoré dokázali vyvolať v očiach divákov slzy, alebo naopak pri komediálnych predstaveniach úprimný smiech.

V roku 1933 členovia zboru prevzali na železničnej stanici v Lednických Rovniach novú motorovú striekačku. Vybrali ju na základe verejnej súťaže, do ktorej sa prihlásili tri firmy. Pre našu obec a jej okolie bola najviac vhodná dvojkolesová striekačka od firmy Stratílek z Vysokého Mýta. Novú motorovú striekačku vyskúšali členovia dobrovoľného hasičského zboru 4.mája 1933. Posvätenie novej striekačky sa uskutočnilo pri oslavách 45. výročia vzniku miestneho dobrovoľného hasičského zboru.

Hasiči sa permanentne zúčastňovali rôznych cirkevných slávností, najmä pri slávnostiach Božieho vzkriesenia počas veľkonočného obdobia a hodinkových pobožností. Nechýbali na oslavách sviatku Božieho tela. Ani na slávnostiach okolitých dobrovoľných hasičských zborov naši hasiči nemohli nikdy chýbať.

Tridsiate roky dvadsiateho storočia boli poznačené nepokojnou atmosférou v Európe, ale aj napätím v Československej republike. Preto sa čoraz častejšími stávajú cvičné poplachy, ktoré majú preveriť pripravenosť členov miestneho hasičského zboru. Naši hasiči obstáli v týchto situáciách výborne. Permanentnú pripravenosť preverovali aj požiare, ktoré miestni hasiči úspešne likvidovali. Pracovné chvíle, ale aj chvíle oddychu občas prerušili aj pohreby starších členov hasičského zboru, ktorých ich kolegovia vždy s poctami odprevadili.

V roku 1937 vznikla v Lednických Rovniach aj ženská hasičská pohotovosť, do ktorej sa hneď prihlásilo 19 žien. Prvé cvičenie našich hasičiek sa uskutočnilo 19. septembra 1937. V roku 1938 si dobrovoľní hasiči v Lednických Rovniach pripomenuli 50 rokov svojej existencie.


HASIČSKÝ ZBOR V ROKOCH PRVEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKY      

Po vzniku prvej Slovenskej republiky hasiči naďalej vzorne a príkladne plnili svoje povinnosti. V apríli 1939 na vlastnú žiadosť vstúpil do miestneho hasičského zboru Štefan Furenda, ktorý v roku 1942 napísal pamätnú knihu dobrovoľných hasičov v Lednických Rovniach, ktorá sa stala ich kronikou. Štefan Furenda skompletizoval všetky materiály a dostupné informácie o hasičskom zbore a vytvoril dielo, ktoré si zaslúži úctu a obdiv. V roku 1939 si hasiči svojpomocne  prerobilistriekačku na štvorkolesovú.

V júni 1939 členovia dobrovoľného hasičského zboru pomáhali pri záchranárskych prácach počas povodne v Púchovskej doline.  Voda narobila obrovské škody v Lazoch pod Makytou a v iných obciach doliny. Povodeň spôsobila obrovské miliónové škody. Bolo zničených viac ako sto obytných domov, poškodené boli cesty a iné komunikácie.  Po skončení záchranných prác v obci Lazy pod Makytou sa našim hasičom poďakoval tamojší notár a učiteľ.

Hasiči z Lednických Rovní sa často zúčastňovali aj na rôznych akciách, počas ktorých vyjadrovali podporu slovenským bratom, ktorí sa ocitli po roku 1938 na území okupovanom Maďarským kráľovstvom /1938 – 1945 /. V júli 1939 zorganizovali v miestnom hoteli akciu „Za tú našu slovenčinu“. V roku 1940 členovia dobrovoľného hasičského zboru odprevadili na poslednej ceste aj tajomníka zboru brata Jozefa Kotlebu. Zmenili sa aj dátumy osláv. Členovia zboru si pripomínali výročie vzniku Slovenskej republiky, ktoré sa niesli vo vlasteneckom duchu. Hasiči si 1. septembra 1940 pripomenuli aj prvé výročie navrátenia časti Spiša a Oravy  k Slovenskej republike. V tomto roku hasiči privítali v obci aj nového správcu rímskokatolíckej farnosti Alojza Beňuša, ktorý ukončil svoje pôsobenie v Zubáku. Aj v tomto období mali hasiči plno práce a zasahovali v Lednických Rovniach a v  širokom okolí / Lednica, Dolná Breznica, … /.  Hasiči sa zúčastnili aj pri vysviacke nových rímskokatolíckych kostolov v Púchove a v Bolešove. V septembri  boli ocenené za svoje výkony počas cvičenia na rozkaz zemského veliteľa hasičky z Lednických Rovní. Ďalšou významnou udalosťou bola aj účasť hasičov z Lednických Rovní na dožinkovej slávnosti v meste Trenčín. Na tejto oslave sa prezentovali aj hasičky z Lednických Rovní. Opäť vystúpili dobrovoľní hasiči aj na divadelné pódium, teraz  v družstevnom hoteli. Predstavili sa divadelnou hrou Ferka Urbánka Bludár. Miestnosť bola plná divákov a hra mala veľmi dobrý ohlas medzi obyvateľmi obce. Hasiči a hasičky sa aktívne zúčastňovali aj na náboženskom živote v obci. Stráže pri Božom hrobe pred slávnosťou Vzkriesenia Pána, účasť na sviatostiach birmovania a procesiách počas sviatku Božieho Tela. Členovia dobrovoľného hasičského zboru sa podľa uznesenia výboru zúčastňovali aj na cirkevných obradov počas Pamiatky zosnulých v Kostole svätého Michala a procesie na miestnom cintoríne. Účasťou na tejto slávnosti si uctili aj pamiatku všetkých hasičov, ktorí pracovali v hasičských zboroch a celý svoj život zasvätili boju s ohňom a ochrane ľudských životov a majetku. V decembri 1941 členovia hasičského zboru odprevadili na poslednej ceste aj zosnulého pána Sándora Medňanského, ktorý počas svojho života dobrovoľný hasičský zbor štedro podporoval a bol mu veľmi naklonený.


POHĽAD NA PRÁCU HASIČSKÉHO ZBORU PO ROKU 1945

Veľa práce vykonali dobrovoľní hasiči aj po skončení druhej svetovej vojny, najmä v súvislosťami s odstraňovaním vojnových škôd, ktoré bolo vidno na každom mieste. Ani povojnové obdobie nedoprialo našim hasičom pokoj a opäť museli bojovať proti ničiacim prírodným živlom, ktoré rozširovali skazu medzi obyvateľstvom nášho štátu. Z tohto obdobia sa zachoval najmä fotografický materiál, s ktorým sa môže verejnosť zoznámiť počas mierových slávností koncom mesiaca august, ktoré sa pravidelne konajú v Lednických Rovniach pri príležitosti osláv Slovenského národného povstania. Hasiči pri plnení svojich povinností si aj naďalej našli čas na spoločenské a kultúrne akcie, ktorými sa prezentovali pred verejnosťou. Fotografie z roku 1948 zachytili hasičov z Lednických Rovní pri predstavení divadelnej hry Jozefa Gregora – Tajovského Ženský zákon. Veľký podiel na udržiavaní divadelnej tradície v Lednických Rovniach mal Jozef Janovec. Okrem tradičných divadelných hier / komédií, tragédií alebo činohier / s etickým posolstvom pribudli aj divadelné hry s výrazným antifašistickým posolstvom, ktoré boli aktuálne najmä v povojnových rokoch /divadelná hra Už nikdy viac /.

V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia na základe celoštátnej reorganizácie hasičstva zanikla Zemská hasičská jednota a riadiacu činnosť prevzal ústredný výbor Zväzu požiarnej ochrany. Práve vtedy došlo k premenovaniu hasičského zboru na požiarny zbor. Hasiči sa svojou organizovanou účasťou aktívne podieľali na budovateľských aktivitách, ktoré mali svoj význam pri industrializácii dovtedy prevažne agrárneho Slovenska. Staré hasičské heslá viac nahrádzali nové slogany, ktoré ovplyvňovali atmosféru doby. „Buduj vlasť – posilníš mier ! “ To boli heslá, ktoré sa niesli celou spoločnosťou. Samozrejme, vybudovalo sa veľa pozitívneho a prospešného pre celú spoločnosť. Vytvorili sa hodnoty, ktoré doteraz vidíme okolo nás. Konanie dobra a pomoci k blížnemu malo vtedy možno inú formu, ale podstata bola taká istá. Hlavnou náplňou činnosti premenovaného požiarneho zboru sa stala prevencia, výchova a všestranná pomoc rozvíjajúcemu sa národnému hospodárstvu.

Dôležitou prácou dobrovoľných požiarnikov bolo aj vykonávanie pohotovostnej služby v letnom období pri zbere úrody / tzv. varty /. Túto službu vykonávali dvaja členovia zboru počas jednej noci, aby chránili úrodu pred prípadným útokom ohňa.

V roku 1957 na mládežníckom festivale v Lednici sa prezentoval aj súbor Požiarnik z Lednických Rovní pod vedením Jozefa Janovca a Severína  Špánika.

V roku 1958 si hasiči z Lednických Rovní svojpomocne vybudovali požiarnu zbrojnicu v rámci „akcie Z“. So zmenou politického režimu sa zmenili aj oslavy v obci, na ktorých sa prezentovali členovia dobrovoľného hasičského zboru. Boli to najmä prvomájové sprievody a iné podujatia, ktoré organizovala vtedajšia politická moc.

Horúce leto 1962 zaburácalo celým Považím. „Horí Vršatec !“ Tieto slová sa ozývali takmer všade, ba dokonca siluety ohnivých plameňov a zápach zhorenísk bolo vidieť a cítiť na širokom okolí. Pomáhali hasiči zo všetkých dobrovoľných požiarnych zborov. Aktívne pomáhali pri hasení tohto rozsiahleho požiaru aj hasiči z Lednických Rovní. Bola to skúška odvahy a nervov. Požiar zničil v obci všetky pamiatky a z pôvodnej ľudovej architektúry sa nič nezachovalo. Hasiči z Lednických Rovní si spomínajú aj na nehodu, ktorá sa im stala po návrate z kontroly po požiari medzi Vršatcom a obcou Pruské. Zranenie vtedy utrpelo osem členov zboru.

Hasiči v obci aj naďalej aktívne ovplyvňovali kultúrny a spoločenský život v Lednických Rovniach. Stále sa hralo divadlo a v roku 1969 sa na miestnom kúpalisku uskutočnila voľba MISS Lednické Rovne, ktorou sa stala Oľga Dubianska. V tom istom roku sa hrala aj divadelná hra Všetko naopak.  Na konci šesťdesiatych rokov sa vybudoval aj amfiteáter v miestnom parku, kde sa konali hasičské bály a iné podujatia.

Po určitom období stagnácie v sedemdesiatych rokoch dochádza postupne k dopĺňaniu zboru z radov mládeže. Opäť sa obnovila pravidelná účasť členov na požiarnych cvičeniach. Naša organizácia sa nielen zúčastňovala cvičení, ale ich aj organizovala.  V sedemdesiatych rokoch vzniklo v obci aj dievčenské družstvo, ktoré dosahovalo veľmi dobré výsledky a náš zbor a obec dôstojne reprezentovalo. Na slávnostiach v obci Sverepec boli dievčatá odmenené vtedajšou straníckou funkcionárkou Elenou Litvajovou.

Rok 1988 sa niesol v duchu osláv storočnice založenia dobrovoľného hasičského zboru.

Veľkou skúškou dobrovoľných hasičov v Lednických Rovniach bol aj požiar, ktorý vypukol 14. júna 1989 v Kostole svätého Michala a veľmi poškodil interiér chrámu. Hasiči pomáhali pri obnove interiéru, ale aj pri obnove exteriéru kostola a vybudovaní farskej budovy.

Počas celého tohto obdobia pomáhali hasiči pri významných investičných akciách v obci / vybudovanie domu služieb, cintorín, chodníky, stĺpy verejného osvetlenia, zeleň, …